*o Aradáči


Na brehu rieky Tisa, neďaleko mesta Zreňanin, leží dedinka Aradáč. Je to najstaršia slovenská osada vo vojvodinskom Banáte v Srbsku. Rozprestiera sa pri diaľnici Vršac – Nový Sad, na 20°18′ východnej zemepisnej dĺžky a na 45°23′ severnej zemepisnej šírky, v nadmorskej výške 83 m n. m.

Najstaršie písomné doklady hovoria o dedine s názvom Aradi, Arad, a to v pápežskej knihe z rokov 1332 – 1337. Pred príchodom Slovákov bola na tomto mieste srbská osada, ktorá sa už na začiatku 18. storočia uvádza ako Arratacz. Osada neskôr patrila k elemírskemu pánstvu Izáka Kiša, na ktoré sa roku 1786 prisťahovali Slováci a neďaleko srbskej osady si založili dnešný Aradáč. Pri uzavieraní zmluvy mali na zreteli aj zabezpečenie farára a učiteľa. Prvým farárom v novozaloženej dedine bol Pavel Kováč (pôsobil v rokoch 1787 – 1798) a funkciu prvého učiteľa zastával Adam Straka. Základný kameň evanjelického kostola položili Aradáčania v roku 1796, ale ho ukončili a vysvätili až roku 1826. Po druhej svetovej vojne z dvoch samostatných osád s vlastnou obecnou, školskou a cirkevnou správou, teda zo Slovenského a Srbského Aradáča, vznikla jedna dedina, ktorú pomenovali Aradáč.

Aradáč je rodiskom prvej poetky dolnozemských Slovákov – Jarmily Járošiovej, kultúrneho a národného dejateľa Leopolda Branislava Abafiho a prvého Slováka akademika Srbskej akadémie vied – Dr. Jána Kmeťa.

Obyvateľstvo tejto dediny je národnostne zmiešané. Okrem Slovákov žijú tu Srbi, Maďari, Rómovia, Macedónci a pred druhou svetovou vojnou tu žili aj Nemci. Podľa sčítania obyvateľstva z roku 2012 Aradáč má 3335 obyvateľov, z čoho je 1561 Srbov a 1164 Slovákov. Slováci sú najviac evanjelického vierovyznania. Zaoberajú sa prevažne poľnohospodárstvom a dobytkárstvom, ale pracujú aj v rôznych podnikoch. Deti majú možnosť výučby v slovenskom jazyku na Základnej škole Bratstvo.

Vo voľných chvíľach Aradáčania sa stretávajú a ochotnícku činnosť vykonávajú v Kultúrnom centre Aradáč, Miestom odbore Matice slovenskej, v spolku Harmónia, Ruža, v združení klobasárov, klube vinárov a vinohradníkov a pod. Všetci spoločne sa podieľajú na organizovaní vydarených kultúrnych podujatí, akými sú Oberačka a Festival ľudových zvykov a obyčají V aradáckom šírom poli.

Dnes je Aradáč rozpoznateľný podľa množstva bocianov, ktoré sa do dediny vracajú každú jar a dávajú jej svojské čaro. V kontexte vojvodinských Slovákov, Aradáčania dodnes vyslovujú najmäkšie ť, pestujú dobré vína, stavajú si kachličkové zeleno-žlté domy a pýšia sa svojou raritou – Aradáčskymi meškárkami, teda ženským ľudovým orchestrom, ktorý hrá na heligónkach.

Vitajte v Aradáči!

Top